Je to zaujímavý fenomén. Internet umožňuje, aby ktokoľvek napísal čokoľvek. Úplná sloboda. Paráda.

Ak začnem snoriť po nejakom zdroji - či už v blogoch, alebo trebárs videách - nastáva nová situácia. Nájdem jeden materiál, potom iný, potom ešte iný. A povedzme si to na rovinu - mnoho z materiálov publikovaných na webe je často zlej až mizernej kvality. Ak chcem nájsť niečo dobré, musím sa prebiť hlušinou. Množstvom hlušiny.

Možnosť, ako sa dostať len k lepšiemu materiálu je používať na hľadanie rôzne rebríčky. Čítať len najčítanejšie, najlepšie hodnotené materiály. No tu sa väčšinou dostávame k materiálu príliš efektnému, ktorý vyhovuje väčšinovému vkusu. Ak si vypočujem hitparádu, budem síce počuť vydarené tanečné pesničky, ale odrežem sa od mnohžstva inej hudby.

A tak mám pocit, že blog sa oplatí skôr písať, ako čítať. Veď je to vlastne denníček. A nazízať do denníčkov cudzích je predsa indiskrétne.

Ak si chcem prečítať niečo poriadne, po rokoch s hrôzou znovu objavujem staronový formát: knihu. Zvláštna to vec.