Namietnete možno, že otroctvo už predsa dávnejšie skončilo a ľudia na predaj nie sú. A ja vám poviem, že sú. Ľudské práva síce znejú pekne, ale mnoho ľudí sa ich z vlastnej hlúposti vzdáva.

Novodobé otroctvo

Možno poznáte niekoho, kto denne chodí do práce a už mu nezostáva vlastne na nič iné čas. S manželkou sa stretne večer na pár minút. Nemajú čas na známych, na nič, pretože obaja prevažnú časť dňa strávia v zamestnaní, prípadne aj v druhom zamestnaní. Keď skončia, stihnú pár úkonov typu hygiena, jedenie, údržba, spánok. A hor sa do nového dňa. Budík, práca, údržba, spánok. A ďalší deň. Budík, práca, údržba, spánok. A znova. Roky.

Prečo je tak veľa ľudí zamestnaných po celý deň? Potrebujú peniaze. Zarobia málo, len tak – tak, aby zaplatili za možnosť prežiť v aspoň trocha dôstojnom byte. Možno v minulosti naleteli lákavej ponuke zobrať si pôžičku, alebo hypotéku a teraz majú na krku nôž navyše. Aj keby chceli niečo zmeniť, nemôžu. Musia zostať v zle platenej práci, pretože nemajú čas vzdelať sa. Nemôžu si dovoliť prerušiť prácu a pár mesiacov hľadať lepšie platené miesto. Boja sa začať podnikať, pretože tam na začiatku treba investovať a zisk nie je ani istý. Inými slovami: Sú príliš vyťažení zarábaním mála peňazí, aby skúsili zarobiť viac...

Je to vlastne novodobé otroctvo. Človek je otrokom, ktorý hrdlačí na svoj každodenný chlieb. Je rád, ak má na konci mesiaca na účte aspoň nulu, nie mínus.

Mám známeho, ktorý je predavač. Začína o desiatej ráno, končí o šiestej. Zarobí pár stovák eur. O niečo viac, ako dostane dôchodca. A tak z prvej práce uteká do druhej práce, kde si za dve hodiny zarobí aspoň nejaký symbolický peniaz navyše. Zaokrúhlime to. Nech zarobí 500 eur mesačne. Keby takto žil celý pracovný život, tak za to dostane spolu asi štvrť milióna eur. To je niečo pod 8 miliónov korún.

Dobré, nie? A kam sa podejú tieto korunky? Vlastne eurinky? Pekne sa minú, človek ani presne nevie načo. No nie je mojím cieľom vyratúvať, kam sa stratia peniaze. Pozrite sa do smetí, ktoré budete najbližšie vyhadzovať po upratovaní.

Dôležité je to, že ľudia dnes pracujú za symbolické peniaze. Sú v pevnej ekonomickej pasci, z akej sa nedokážu vyhrabať. Väčšinu života pracujú. Vo voľnom čase sa zabávajú s kamarátmi, často pri slovenskej špecialite – pití alkoholu. A voľný čas doma padne zvyčajne na oltár televízora, ktorý vypláchne mozog jalovým programom.

No spomenul som otroctvo, či nevoľníctvo. Vieme, že sloboda znamená mať možnosť vybrať si. Čo si však môže vybrať človek, ktorý otročí za malý peniaz, pretože má na krku hypotéku a dlhy? Takmer nič.

Jeho osobná sloboda je tým značne obmedzená. A často je to spôsobené jeho nerozumnými krokmi v minulosti. Mnoho ľudí márni život spôsobom, ako keby bol nekonečný. Bavia sa, užívajú si a keď sa im míňa rozpočet, vezmú si pôžičku. Veď aj rádio furt trúbi, že je ľahšie splácať, ako šetriť. Nuž čo, ak niekto naletí bludom a táraninám, pletie si na seba veľmi tvrdý bič.

Keď sa stretávam s ľuďmi, často im odporúčam, aby časť svojho času denne investovali do vzdelania, do čítania motivačnej a odbornej literatúry. A vidím im na tvárach niečo ako „áno, ale keď mne sa nechce“. A radšej siahnu po babských klebetníkoch, bulvári, pikoškách v televízii, sledovaní športových výsledkov. Svoju pozornosť dávajú balastu, veciam, ktoré nemajú šancu zlepšiť ich život v budúcnosti.

Začína nová éra, éra informatiky. Informácií je všade veľa. Nie všetky sú však potrebné.

Nemať správne informácie je drahé.

V živote máme obmedzený čas. Vyberajte si, čomu venujete svoju pozornosť. Inak sa môžete dostať do pasce, kedy sa stanete ekonomickým rukojemníkom dlžoby, či nízkej mzdy ktorá je hlavnou výsadou tých menej vzdelaných. Bez znalostí a informácií sa odsudzujete naďalej vykonávať len to, čo ste robili doteraz. A dostanete to, čo ste dostávali doteraz. Pár rokov prejde a z práce vás vykopnú. Ako sa budete cítiť potom? Budete sa horúčkovito snažiť vymyslieť niečo, ako zarobiť, aby vám exekútor nezobral to málo, čo máte. A z akých informácií budete pritom vychádzať?

Ak ste si roky plnili hlavu faktami, ako sa darilo vyvoleným, čo si myslí Mário Iglesias o Esmeralde, kto vyhral lecdéns, ktorá herečka má melír, ktorá hlásateľka z televízie čaká dieťa... Tak to sa obávam, že vám v budúcnosti nevnukne nápad, ako zarobiť, ako uživiť rodinu, ako pomôcť rodičom.

Nestaňte sa aj vy ďalším otrokom prisluhujúcim v nejakej firme za smiešny peniaz, ktorý okamžite odovzdáte daňovému úradu, bankám a hypermerketom.

Viem, asi sa vám nechce na sebe pracovať. Je to nepohodlné – čítať, rozmýšľať. Ale oveľa menej pohodlne vám bude ak budete kmitať pre niekoho iného. Za bagateľ.

Tak čo, otrávil som vás na smrť, všakhej? Ale poznáte aj vy nejakého otroka?