Známi nás eskortovali vozom do Modry, kde chodievajú na kávu. My sme si teda dali tuším aj víno, už sa nepamätám. Potom kúsok za Zochovou chatou zatiahli autiak do húštinky a už sme cupkali po vlastných.
Je to zaujímavý les. Prísne naukladané stromy sa ako nemé čiary tiahnu až ku blankytne premodrenej oblohe. Hore v strede ma zaujal strom.
Detail. Niektoré stromy sú naozaj hodné pozornosti. Naštartoval som teda fotoaparát a cvakal kým stačila baterka.
Kauza jeseň je o charizmatických farbách. Chcel by som s chuťou deklarovať a artikulovať svoju afinitu k vlajkovej lodi Karpát. Ujal som sa teda aj retuše a pomohol som trocha prírode. A je vymalované!
Komu sa posledné dve vety zdajú čudné, ospravedlňte ma, ale čítam knihu "Veľký slovník floskulí" a nedalo mi ako bonus plácnuť ich zopár za sebou. Kto čítate, berte to ako tip na dobrú knihu.
Zaujímavé pohľady na konáre, ktorých symetriu len občas naruší niektorý drzo nedisciplínovaný strom.
V lese bolo málo turistov a tak môžem odporúčať zelenú značku ako relaxačnú trasu.
Na ceste nájdete aj studničku. Voda nezaškodí.
V polceste sa na chvíľu poodhalí výhľad až na atómku v Jaslovských Buhuniciach.
Po krátkom ožiarení pokračujeme cestou lesom. Stále po zelenej.
Tesne pred rozhľadňou už je pekný výhľad a poriadne stúpanie. Síce len pár desiatok metrov, ale stojí za to vyšľapať. Ak ste zo stúpania v stave pred infarktom, tak teraz už infarkt naskutku dostanete, lebo rozhľadňa znamená plus 5 poschodí!
Bum!
Ale tie schody sa oplatí vyliezť. Pár fotiek pointy výletu:
Pohľad z rozhľadne.
Teraz je čas odkrojiť si chleba, popchnúť tým metabolizmus a hajde domov.
Už sa rýchlo začína stmievať.
Stromy sú zaujímavé.
Pekný výlet pre zdravie. Odporúčam.
