Linux: nezrelý, ale už sa dá jesť

Autor: Miro Veselý | 20.9.2005 o 14:22 | Karma článku: 11,85 | Prečítané:  7153x

Dnešný blog píšem priamo z Linuxu - nastal čas môjho periodického záchvatu, pri ktorom na už niekoľko rokov raz za neurčitý čas pochytí nálada nainštalovať zázrak menom Linux a posúdiť, či už dozrel čas.

Väčšinou za taký článok “zlíznem” veľkú porciu žlčovitej gebuziny, ktorú zo seba radi vypúšťajú takzvaní Linuxáci. To sú ľudia, ktorí Linux milujú a nedajú na neho dopustiť. Nenávidia každého, kto by sa mu pokúsil čo i len vlások – pardon pierko na hlave pokrčiť. Ale to neznamená, že treba mlčať. Nanič s týmito ľuďmi je to, že sú nekritickí, nemajú odstup.

Ak po predchádzajúcich pokusoch o inštaláciu Linuxu dopadli moje závery dosť nelichotivo, myslím, že paprika nám už bude dozrievať. Nie je ešte celkom červená, ale už sa dá jesť. V roku 2001 som písal skôr proti linuxu. V roku 2002 som popísal Mandrake linux 9 očami bežného používateľa. Desiatku Mandrake som ešte nespracoval, ale v dnešnom článku to aspoň naznačím.

Aké kritériá pre test som si postavil? Ako vždy - žiadne. Linuxáci sa rozbrechajú, ako dedinskí psi vždy, keď nezaznie óda. Tak načo sa trápiť? Napíšem, čo som skúsil. Normálni ľudia pochopia, že tento článok je vlastne pochvlaný. Linuxáci vidia svet čiernonijako, čiže chválu nevnímajú, zádrapky hľadajú.

Rýchlotest

Po oprobovaní plnej distribúcie Mandrake Linux 10 z DVD (dá sa zadarmo a legálne stiahnuť z internetu) som bol veľmi blízko spokojnosti. Ešte to nie je celkom ideálne, ale pri práci s takýmto balíkom získate na domáce použitie všetko, čo môžete potrebovať. Výhradou sú len možné problémy, ktoré u každého budú trocha iné. Napríklad mne sa nepodarilo rozdýchať USB modem na pripojenie ku internetu a grafickú kartu som nevyužil úplne naplno. Som si však vedomý, že po štúdiu podkladov, alebo privolaní pomoci by sa tieto problémy hravo odstránili. (Vo Windows je inštalácia zariadení jednoduchšia.)

Na podrobnú konfiguráciu len kôli pokusu pre recenziu však niet času a tak som pokusy vzdal. Je tu predsa

Live Linux

Linux sa na rozdiel od Windows dá spustiť aj z CD disku (alebo USB kľúča). Takéto riešenie má svoje výhody aj nevýhody.

Jednoznačnou výhodou je fakt, že netreba nič inštalovať, nevýhodou je istá pomalosť štartu programov, ktoré sa čítajú z CD disku. Ale to nevadí - chcete oprobovať Linux rýchlo? Potom je to veľmi schodné riešenie.

Taký špás si stiahnete legálne zadarmo z internetu a vypálite. Potom počítač spustíte tak, aby naštartoval z cédečka a ste v Linuxe. Žiadna inštalácia, žiadne konfigurovanie, nič. Proste naštartujete stroj. Punktum. Žiadny zápis na disk, či zásah do vášho pôvodného systému.

Linky: rozvodná stránka na ktorej je húfik rôznych živých distribúcií Linuxu. Maličký Slax Linux sa hodí na základnú prácu so súbormi, multimédiami, neobsahuje však kancelárske aplikácie. Má niečo cez 200 mega a po spustení môžete CD vysunúť a mechaniku normálne používať - napríklad na vypaľovanie. Tento Linux je v češtine. Ja som siahol po väčšom, takmer 700 megovom balíku PCosLinux. Ten už obsahuje aj veľký balík aplikácií.

Štartuje z CD

A teda obíde aktuálnu konfiguráciu vášho počítača - nezmení ju. Za asi 2 až 4 minúty ste v systéme a môžete začať normálne pracovať. S prehľadom zvládnete všetky bežné úlohy, aké sa dajú klásť na počítač v domácnosti, alebo v kancelárii. Áno, aj v kancelárii - pre sekretárky je tu pripravená aj najdôležitejšia aplikácia - Pasians.

Prax: Bez akéhokoľvek môjho pričinenia som našiel funkčnú zvukovú kartu, fungujúci internet (cez sieť), pripojenie k zdieľaným dátam na sieti s Windows. Okamžite sa dá začať surfovať, pričom k dispozícii je Firefox, ale aj Konqueror. Za zmienku stojí fakt, že takéto surfovanie je naozaj bezpečné, vírusy, chúdatká, si tu veru neškrtnú. Ideálne riešenie na nočný lov po problematických pornostránkach. Hladký prístup som zaznamenal aj na rôzne zariadenia – USB prenosný disk (NTFS partície vie čítať, nevie zapisovať) či digitálny fotoaparát.

V systéme už sú nainštalované a pripravené programy z najrôznejších oblastí. Video a MP3 prehrávače, editory fotiek, rôzne komunikačné programy. Len vymenovanie možností by zabralo dosť veľa priestoru. Preto aspoň telegraficky: samozrejmosťou je Open Office, čiže plnohodnotný kancelársky balík (písanie, tabuľky, prezentácie, publikovanie na webe...) nástroje na prezeranie a retuš fotografií (Gimp a mnohé iné) nástroje na zálohovanie, pálenie CD / DVD diskov, pozeranie televízora (ak máte TV kartu) a pekný húfik internetových nástrojov e-majlovacím programom počnúc a rôznymi komunikátormi, či FTP programami nekončiac.

To z počítača po štarte robí na prácu i zábavu solídne pripravený nástroj, ktorý môže dobre poslúžiť aj na záchranu, či vypálenie dát, ak by váš obľúbený Windows havaroval a všetko by sa tvárilo veľmi beznádejne.

Samozrejme, ak by sa ukázalo, že vám prostredie Linuxu nebodaj plne vyhovuje, potom rozhodne výhodnejším riešením bude, ak nepoužijete takúto provizórnu verziu, ale siahnite po plnohodnotnej inštalácii priamo na počítač.

Výhody Live CD distribúcie

Takáto verzia má okrem prenositeľnosti hlavnú výhodu v tom, že môžete okoštovať Linux, keď sa už o ňom toľko hovorí. Ak ešte pred nedávnom bolo treba dosť veľa znalostí, aby ste Linux vôbec nainštalovali, dnes stačí Linux proste spustiť. Pri troche šťastia sa vás dokopy na nič nespýta a skončí pripravený plniť úlohy stabilne a spoľahlivo.

Pri práci máte istotu bezpečia, môžete ho využiť na surfovanie po internete, či na kontrolu problematických dát (napríklad ak si chcete pozrieť cudzí dokument, ktorý by mohol byť zavírený a nedôverujete antivíru). Pokojne na ňom môžete sledovať televíziu (ak máte TV kartu), počúvať hudbu, pozerať filmy, písať, čítať, kresliť, spracovávať video, páliť disky (niektoré Live distribúcie potrebujú na vypaľovanie inú mechaniku, ako tú, z ktorej sú spustené) a tak.

Nevýhody Live CD distribúcie

Nevýhodou je, že po spustení je vždy treba vykonať nanovo všetky nastavenia, ktoré chcete zmeniť. Tiež dáta, s ktorými pracujete, napísané články, alebo fotky musíte ukladať na harddisk, USB kľúč, sieť, alebo vypáliť, inak po vypnutí počítača zaniknú.

Napríklad ak pracujete s anglickou distribúciou, musíte po štarte zmeniť klávesnicu na Slovenskú. Na druhej strane taký počítač môže zostať zapnutý aj rok... Ak ho nepotrebujete reštartovať, alebo vypnúť.

Konkrétne pri práci s PCosLinux som narazil na priam ódický problém. (od slova óda :-)

Ó áno, Ž nie...

Napríklad písmeno veľké Ž nemá mäkčeň. Po nastavení slovenskej klávesnice dochádza ku konfliktu s iným drajvrom klávesnice a nefunguje takzvaná mŕtva klávesa, to je tá, ktorú treba stlačiť pred napísaním dĺžňa napríklad pri písmene dlhé ŕ. Taký problém v správne nainštalovanej distribúcii Linuxu normálne nezaznamenáte (napríklad český Slax je po tejto stránke v poriadku).

Keby som to chcel vyriešiť, stačí trocha čítať - to je hlavný problém Linuxu - potreba sústavného dovzdelávania sa. Nie každý sa chce učiť v čase, keď má na počítači pracovať. Rovnaký problém už je na webe vyriešený, takže ak PCosLinux chcete používať, musíte čítať tototutoaha, alebo radšej tunáka.

Zúfalo sa to podobá na Windows XP

To je veľmi dobrá správa pre tých, čo sme na prostredie Windows roky zvyknutí. Mnoho operácií sa dá vykonať úplne naslepo, fungujú skratkové klávesy, dokonca aj nastavenia sú postavené podobne. Odmietam teraz skúmať, kto od koho čo a kedy v užívateľskom rozhraní „šlohol“, len to konštatujem.

Ale

Pre Windowsáka je stále veľmi neprehľadná práca so zariadeniami, chvíľu potrvá, kým pochopíte, kde sa zhruba nachádza harddisk, alebo ako vysunúť CD. To sa však dá pomerne rýchlo doriešiť.

Na záver aspoň námatkovo zopár ukážok:

Pohľad na pracovnú plochu, keď píšem tento článok.

Štruktúra menu - no povedzte - nevideli sme už niekde niečo podobné? Marí sa mi čosi s rokom 1995.

Ak nad ikonou snapshot5.jpg podržíte myš, ukáže sa informácia o súbore a praktický náhľad, čo je na fotke.

Prezeranie si adresára s fotografiami môže mať aj veľký náhľad.

TV karta. Stačí dať naladiť kanály a vybrať si...

Excelovský zošit otvorený v Open Office. Ak nepoužívate zložitejšie vzorce, bude to fungovať.

Zaujalo vás to?

Ak si to vyskúšate, možno zistíte, že väčšina úloh (alebo nebodaj všetky?) ktoré potrebujete na počítači robiť sa dajú spraviť aj v Linuxe. Možno trocha inak, ale dajú sa. Jasné, určite narazíte aj na problémy, ale ak sa základ ukáže, ako pre vás použiteľný, potom môžete uvažovať o práci v tomto systéme.

Vo firemnej praxi pravdepodobne najskôr narazíte na problém výmeny dokumentov. Ak vaši zákazníci, či spolupracujúce firmy pracujú poväčšine v Microsoft Office, výmena dát nemusí byť vždy celkom splavná. Potom by vás mohlo veľmi znevýhodniť, že nepracujete na rovnakej platforme. Ak ale nedostávate podklady v týchto formátoch, potom je táto výhrada nepodstatná.

Aj keď nie som nejakým špecializovaným fanúšikom tohto operačného systému, vývoj v posledných mesiacoch ma z fázy apatického nezáujmu naladil na fázu pozorovania. Ešte si to asi vyžiada nejaký ten rôčik vývoja, ale po tomto období sa začnú zmazávať aj posledné vážne rozdiely, ktoré mnohých používateľov nútia stále masírovať Windows.

Nielen, že si málo znalý používateľ asi ťažko nainštaluje nejaké ovládače - k niektorým zariadeniam sa ani ovládače pre Linux nedajú získať.

Je jasné, že niekto naozaj potrebuje pracovať vo Windows, najčastejšie z dôvodu potreby práce v špecializovaných aplikáciách, ako AutoCad, Photoshop a podobne. Ale na bežnú kancelársku prácu (písanie, cenníky, e-majlovanie, internet...) môže byť riešenie postavené na platforme Linux vcelku použiteľné.

Na druhej strane však treba jedným dychom povedať, že to, čo ušetríte za nákup Windows s kancelárskym balíkom, možno budete musieť vraziť do zaškolenia obsluhy, či riešenia nečakaných ťažkostí. A možno nie.

Práve v tom je taká živá distribúcia Linuxu praktickou - môžete okoštovať iný svet. Otvoriť svoje dokumenty, riešiť celý deň úlohy len v tomto prostredí. A potom máte na vec jasný názor, nie sprostredkovaný.

Napol nahý, napol vyzlečený...

Pri uvažovaní o nasadení či nenasadení Linuxu nemusíte myslieť v absolútnych hodnotách. Všetky počítače nemusia bežať pod rovnakým operačným systémom.

Je praktické, ak máte viac počítačov - trebárs jeden veľmi zabezpečený na pripojenie k internetu, prehrávanie hudby a iný na prácu. Čím viac počítačov máte, tým zaujímavejšie číslo predstavuje nákup legálneho softvéru - aspoň niektoré počítače v malej sieti firmy, či domácnosti môžu byť postavené práve na Linuxe. Práve na prácu s internetom a multimédiami je Linux pripravený výborne.

Klobúk dolu

U nás klobúky veľmi nenosia, asi sa navzájom veľmi uznávame a už dávno sme dali klobúky dolu z hláv. Ale cesta, ktorú Linux za tých tuším zhruba 10 rokov vývoja prešiel je veľmi dlhá.

Vyvíjať Linux, ako vysoko menšinové riešenie a dostať ho do stavu, v akom je dnes je naozaj obdivuhodný výkon!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rada "vyhýbajte sa stresu" je nanič, vraví psychiater

Rady, ako sa v dnešnej dobe nezblázniť.

Bugár odkázal Kiskovi, že nemá vynášať, lebo sám zle dopadne

Prípad údajného vydierania exprezidenta rieši NAKA.


Už ste čítali?