Devínska Kobyla - Devín

Autor: Miro Veselý | 13.11.2010 o 23:10 | (upravené 13.11.2010 o 23:16) Karma článku: 8,62 | Prečítané:  2648x

Dnes sme sa vybrali s fotoaparátom na lov farieb. Priaznivcov pravého umenia a kvalitnej kompozície vopred varujem - v tomto článku vám hrozia západy slnka, kvetiny a len bežné rodinné fotky. No tí, čo radi chodíte na vychádzky, berte to ako naliehavý tip na výlet.

Na Kobyle som nebol ale aj dobrých 20 rokov. Ráno sme hútali. Má byť ukrutne pekne. Viem, SHMU formuloval predpoveď počasia inými slovami, ale to už som na seba navliekal zimník. Autobus 21 nás zavliekol za Bratislavu a neďaleko novootvoreného Metra vyklopil. Pár krokov po uliciach a do kopca a ste pri prvej povšimnuteľnosti.

Že vraj nejaký Sandberg, či čo. Vraj tu bolo v minulosti more. No pekne, vraveli sme si a kráčali svorne ďalej pod bývalou morskou hladinou. Nikde žiadne ryby.

Cesta sa začala, priznávam, na môj vkus dosť zle. Bezútešná farebnosť monochromatického lesa neveštila nič dobré. Takéto fotky sa dajú akceptovať, ak človek začína deň rovnako ako protagonista lahôdkového filmu Deň cvoka, hltaním antidepresív. Ale fotiť také sa oplatí skôr na čiernobiely film. To je také nijaké fotografovanie.

A tak som sa začal sústreďovať nie na les, ani na stromy, ale na drobné detaily. Tu sa dá nájsť paleta farieb, ktoré vám vyrazia dych. Áno, presne v takto málo farebnej lokalite si stačí čupnúť a odrazu objavíte svet v ktorom sa drobné kvetinky krčia, akoby sa hanbili za svoje výživné farby!

Sú to malé kvietky, na tomto obrázku to už vidíte väčšie, než v skutočnosti.

Ako sa tak dívate dolu, odrazu vidieť, že aj lístie má farby.

Dokonca sú to pestré farby. Aj veľké detaily odhalia rorschachovsky zmysluplné konkrétne abstrakcie.

Nie všetko živé sa vtiahlo do zeme na zimný spánok. Tieto listy sme, napríklad, nevedeli ani len pomenovať.

V tomto farebnom makrosvete sa veselo potĺka všakovaká chrobač. Akože mne bolo chladno v kožuchu. A takéto veľké izé si tu vykračuje len tak.

A ešte jedna pekná farbička. Fialová kvetinka so strapatým ňufáčikom.

Tu a tam aj huba zvedavo vykukla zo zeme. Možno od zimy. V nádeji, že ju zahrejeme v polievke. Ale my nie.

Tieto hlivy ustricové rastú takmer na turistickom chodníku asi 50 metrov od vrchola Kobyly. Zajtra ich tam asi ešte nájdete, my sme nebrali.

Z vrchola Kobyly je už celkom onakvý výhľad. Po málo utešnom lese (miestami až bezútešnom) sa začal blížiť západ Slnka. Až sa mi fotoaparát vo vrecku začal otvárať.

No len sa pozrite na tie farby. Ľahký opar nad Hainburgom. V strede kopec z ktorého som vám priniesol reportáž už v minulosti.

Pohľad na Dunaj, ako sa potichu plazí Európou.

Ak som sa doteraz kochal farbami tesne pri zemi, nebolo to náhodou. Cesta na Kobylu je dosť nepohodlná, takmer stále idete do kopca. Z nadmorskej výšky okolo 200 metrov sa musíte vypoďkať až takmer na 500 metrov a aj trénované pajšle ocenia každú zámienku zastať. "Aha, pekná kvetinka" je teda priam ideálny dôvod zastať a dlho fotiť.

Z Kobyly to však už ide pekne dolu kopcom. Takže žiadne obsmŕdanie nejakých blbých kvetín.

Možno si všimnete nejaký ten strom, ale rýchlo idete dolu, pretože áno...

...áno, už sa blíži. Blíži sa pravda. Pohľad na pravdu asi z výšky 200 metrov.

A už pravdu držím v poháriku. Alkohol po takom výlete padne dobre. Ríbezľové víno, v ktorom je viac pravdy ako cukru sme vsiakli v krčne a na vratkých nôžkach sme...

...našli postávať vyhľadovaú mačičku, ktorá ocenila drobnú degustáciu nášho proviantu...

...konkrétne nízkotučného mňam mňam syra z obchodného reťazca ktorému nechcem robiť touto cestou reklamu, pretože potom by ste si šepkali, že Veselý chodí kupovať do Lidla lacné syry. Sic!

Odrazu Slnko zahulákalo na ústup a celú Kobylu obarilo spŕčkou červených lúčov. No hovorím, gýč za gýčom.

To sme práve obzerali hrad Devín.

A tu už sme si prišli na svoje aj pokiaľ ide o veľké farebné plochy.

Myslím, že som zreteľne počul, že môj fotoaparát pradie od spokojnosti. Asi sa to naučil od mačiatka.

Takže farby.

Ešte farby.

Ešte trocha.

Ešte tuto aha, ani neviem, čo na to mám povedať.

Povinná vežička.

A lúčim sa s vami ostatným pohľadom na zapadnuvšie Slnko a takmer neviditeľné Alpy.

Do Bratislavy naspäť sa z Devína dostanete autobusom. Príjemný výlet. Zajtra má byť veľmi pekne, takže to berte ako tip na nedeľu. Nie je pracovný deň, takže treba trápiť telá lesom. My sa chystáme obzerať diviaky nad Raču.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Gröhling by mohol na revanš blokovať Matovičov plán, ale neurobí to

Do Vianoc otvoria aj školu, kam chodia Matovičove dcéry.

Dobré ráno

Dobré ráno: Lučanský mal brať úplatky. Kedy sa skončí zatýkanie?

Čo to vypovedá o štáte v ktorom sme žili?


Už ste čítali?