Ako bolo za Husáka?

Autor: Miro Veselý | 16.11.2005 o 18:48 | Karma článku: 14,02 | Prečítané:  7625x

Skoro denne si uvedomujem, že tá takzvaná nežná revolúcia mala prísť oveľa skôr. Škoda, že sme sa tak báli. Priniesla nám slobodu. To je oveľa viac, než sme si pod slovom "sloboda" dokázali predstaviť pred rokom 1989.

Neviem, ako inak, než vulgarizmom by sa dalo primerane označiť obdobie, v ktorom veľká časť národa podľahla deštruktívnemu tlaku násilia komunistického režimu, aby sa z toho vyvinul sociálny paškvil s krycím názvom socializmus. Možno to slovo "socializmus" je dostatočne urážlivým pojmom.

Teraz mi asi mnohí chcete skočiť do reči výkrikmi "nie všetko bolo zlé", "mlieko stálo dve sedemdesiat", "a dnes je vari lepšie?".

Takéto relativizácie počúvam často a som rád, že máme dobu, v ktorej ja môžem považovať niečo za zlé a niekto iný to isté môže označiť za dobré. Minimálny rozdiel je ten, že v minulom režime by som takýto článok o socializme nenapísal. Alebo ak áno, posadili by ma zaň do chládku a riadne strpčili život.

Sloboda prejavu, to je to, čo stále cítim ako niečo, vďaka čomu sa mi už veľa rokov voľne dýcha. Môžem spraviť čo chcem. Môžem napísať čo chcem a nepríde mi do bytu zvoniť polícia. Môžem sa rozprávať s blízkymi o čom chcem. Už nehrozí, že niekto z nich je udavač - tajný fízel a budem mať problémy. Ak mám čo povedať a chcem to povedať, dostanem sa pred kameru televízie a poviem to. Môžem si vydať knihu, zložiť pesničku a zahrať ju kde chcem. Nikomu to nemusím dať čítať, či tam nie je niečo závadné a či môžem spievať.

Spolu so slobodou sme získali aj zodpovednosť za seba. 

S odstupom rokov spomienky na socializmus blednú. Zostáva mierne bezfarebný pocit z obdobia, ktoré sme prečkávali. A spomienky na perličky, či rôzne absurdity.

Ale stačí sa rozprávať s niekým, kto socializmus nezažil a dúpniem. Dnešní dvadsaťroční už ani nevedia, čo bola revolúcia a prečo vznikla. O socializme majú len sprostredkované a zúfalo skreslené informácie. Babka vnúčikovi povie, že za socializmu bolo krajšie, pretože bol lacný chlieb a žiadna kriminalita. Dedko zaspomína na staré zlaté časy, keď cigarety stáli 4 koruny a nebola nezamestnanosť. A vnúčik, či dcéra začínajú potichu závidieť.

Aký úžasný musel byť život za socializmu! Všetko bolo lacné, každý bol šťastný. Žiadna kriminalita, žiadne drogy, prostitúcia, mafia.

To však je lož. Za socializmu to všetko bolo, len sa o tom nesmelo písať. Nepravdivý a skreslený obraz ma napĺňa obavou - že časom sa zas vráti podobná klíma, keď štátna moc prostredníctvom represií zas vychová ľudí k pokornosti a príde ďalšia diktatúra. Ľudia zabudnú, ako nenápadne sa môže priťahovať remienok na krku - a zrazu máte vodítko aj s košíkom a ste na reťazi.

A tak keď mi už výročie pripomenulo že uplynul ďalší rok od režimu, s ktorým som nesúhlasil, prezerám si staré dokumenty. A spomienky sa potichu miešajú.

Bol som mladý, zdravý a vlastne nebolo všetko zlé. Je možné, že raz budem na osemdesiate roky spomínať so slzami v očiach, ako na krásne časy. Snáď neosprostiem až tak, aby som nedokázal oddeliť krásu mladosti od režimu. Od odporného režimu, ktorý sme museli všakovako obchádzať, aby sme mali aspoň trocha radosti zo života a slobody. Presnejšie - zo zdania slobody, ktorá na nás dýchala z ťažko zohnaných nahrávok Pražského Výběru, či originálnych LP platní s Pink Floydom.

Pamätáte? Stovka - to bol kedysi veľký peniaz! Zarobil som 22 takýchto papierikov, ako fotograf. Z takej sumy sa už všeličo dalo podniknúť. Rozhodne sa nedá povedať, že bolo lacno. Možno tvaroh bol za bagateľ, ale ak ste chceli banán, tak nič. A ak ste chceli domov vybavenie (rifle, aparatúru, nábytok, či nebodaj krúžky na záclony) tak to už chcelo majetok nielen na kúpu, ale aj na úplatky. A v priemere to nakoniec vyšlo narovnako, ako keby mlieko bolo drahšie a gramofóny lacnejšie... A kto chcel byt "normálne", mal smolu. Byty neboli ani len v Tuzexe.

Všade naokolo sa to priam hemžilo príšernými plastikami a propagandou.

Svetu sa prial mier. Čo na tom, že nevkusne a amatérsky? Mier!

Formálne reklamy lákali do obchodov. Ale pozor. Čo trocha atraktívnejší tovar v obchodoch nebol. Len prázdne regály.

Chceli ste struny na gitaru? Figu! Struny stáli síce necelú dvacku, ale bolo to výletov do predajne, kým ich raz dostali.

V obchode s hudobnými nástrojmi boli balalajky. V dobe, keď ja som chcel skôr syntezátor...

Na budovách boli pozoruhodné nápisy.

Polorozpadnuté fabriky sa chválili pokrokom.

V budovách sa museli robiť nástenky na ktorých viseli samé blbosti. (Viem o čom píšem, sám som bol povinne nástenkárom.)

V obchodoch bol tovar, no nie celkom vždy. Chlieb už po piatej poobede nebol, ani rožky. Zaujímavejšie veci sa kupovali pod rukou, či pod pultom.

A ak dostali banány, či niečo iné, čo ľudia chceli, stálo sa na to v dlhých radách.

V televíznych novinách sa zvyklo hovoriť o žatve a zlievaní ocele. Sústružníci boli miláčikovia fotografov.

A samozrejme Lenin. Sprofanované meno, ktoré sa na nás valilo zo všetkých strán, až človek začínal nenávidieť čokoľvek, čo žiarilo z toho smeru. Či už šlo o žiarenie jadrové, alebo informačné, škodilo nám a škodí ďalej.

Ľudia sa nevolali ľudia - boli sme ľud. Alebo ešte lepšie - pracujúce masy.

Na prvého mája radostne vyšli masy do ulíc. Čo na tom, že povinne?

Tak som sa aspoň odfotil. Neviete si predstaviť, aký strach sme mali so spolužiakom, keď sme fotili tento obrázok. Tá odvaha odfotiť sa chrbtom ku tribúne! Veď by to niekto mohol chápať, ako zosmiešnenie! A právom, presne to som chcel. A vidíte - dnes mi je smiešne - mať strach fotiť sa.

A práve to sa zmenilo. Už nemáme strach z polície, že by zatkla za nevinný žartík. Pre niekoho je to nič, niekto vidí iné ohrozenia.

Ale ja som rád, že som sa po svojich 26 rokoch prežitých v tom odpornom režime dočkal slobody.

Áno, trvalo pár rokov, kým som pochopil, čo to vlastne znamená sloboda. Najskôr som si myslel, že bude všetko inak. Ale boli to nereálne očakávania - po rokoch totality sme fakt nevedeli, ako funguje západná civilizácia. Viem, demokracia nie je ideálny stav, ale ak by som mal porovnávať, tak mám odpoveď ako ten z toho vtipu - "skúsil som oboje, nedá sa to porovnať". To dnešné je lepšie.

Kto nesúhlasí, nemusí. Je sloboda. Nech napíše, ako vtedy bolo fajn. So záujmom si to prečítam.

A ešte som našiel jeden obrázok.

Ako by to bolo, keby som nespomenul JRD? Takýchto obrázkov boli plné noviny!

Čo záverom? Nič. Mrknite si starú krížovku (po kliknutí sa zväčší) a v diskusii ku článku ma príliš nebite.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Takto Sagana často neuvidíte. Čudoval sa aj Svorada

Trojnásobný majster sveta získal šiesty národný titul skvelým spôsobom, keď unikol viac ako 80 kilometrov pred cieľom.

EKONOMIKA

Právnik: Útek Kočnera by bola blamáž (rozhovor)

Právnik a súdny lekár Peter Kováč v rozhovore pre denník SME.

ŠPORT

Peter Sagan nedal nikomu šancu. Pozrite si jeho triumf

Slovák suverénne vyhral spoločné majstrovstvá Česka a Slovenska.


Už ste čítali?