Testoval som mikroprácu v slovenských podmienkach

Autor: Miro Veselý | 21.2.2018 o 9:31 | (upravené 6.7.2018 o 11:23) Karma článku: 3,34 | Prečítané:  971x

6 problémov, na ktoré narazíte, ak si chcete zarobiť z domu. Otestoval som v praxi, ako to funguje, ak sa chcete začať venovať práci cez internet pomocou slovenských mikropracovných webov. 

Portály na mikroprácu (napríklad fiverr.com) vám umožnia ponúknuť svoje služby. Sú zaujímavé tým, že

  • pre zákazníka majú šancu nájsť často veľmi lacno celkom zaujímavú službu a 
  • pre predajcu môžu nájsť zákazníkov, ktorí by kúpili ich prácu.

Na prvý pohľad to vyzerá ako splnený sen. Druhý pohľad už môže byť trocha rozpačitý. Z pohľadu nakupujúceho som mikroprácu spracoval v staršom článku. Potom som písal článok o tom, ako predávať vlastnú mikroprácu. Teda tipy ako začať. V dnešnom článku sa budem venovať praktickým súvislostiam a dôsledkom pri predaji mikropráce.

Na dvoch slovenských weboch na mikroprácu som na nejaký čas začal ponúkať niekoľko služieb, aby som prakticky otestoval, ako to celé funguje. 

Ako test je to zaujímavé, živiť sa tak by bolo ťažšie

Zásadným problémom na ktorý narazíte pri predaji vlastnej služby či produktov je zvyčajne nízky rozpočet zákazníkov. Kto totiž má normálny rozpočet, ten siahne pri výbere dodávateľa po agentúre, alebo po freelance profesionáovi. Je jasné, že cena bude vyššia, ale na druhej strane dostane zvyčajne úplnú, alebo aspoň komplexnejšiu službu. 

Na mikropracovnom portáli sa zvyčajne dodávajú fragmentované služby. 

  1. Jeden dodávateľ vám vyrobí logo.
  2. Iný vám dodá grafiku.
  3. Tretí napíše slogan.
  4. Štvrý články na web.

Problém je, že tak vzniknú nekonzistentné a navzájom nevyladené práce. Je to použiteľné, ak ste profesionáli a viete to zladiť tak, že dodávateľov vlastne manažujete. Žiaľ, nie je ľahké nájsť kvalitu. Niektorí dodávatelia totiž dodajú službu, ktorá sa síce na výsledok podobá, ale nie je ním. Často pod vplyvom dunning-krugerovho efektu (neviem, že neviem, že neviem) vám grafik bez kvalifikácie dodá nepoužiteľné logo. Ak sa v tom nevyznáte, tak ho spokojne použijete, pretože ani vy o logách veľa neviete. 

Konkrétny príklad. Vyrobil som podobné logo, aké ktosi vyrobil pre známeho. Samozrejme s iným textom. Na prvý pohľad je to logo v poriadku, ale len pre človeka, ktorý o grafike nič nevie. Nevie, že písmo je zle zladené (chybný kontrast) a nesprávne sa pracuje s rezmi písma. 

Nápisy nie sú dokonca ani len zarovnané. Nuž a čo sa týka grafického symbolu...

...ten je prevzatý z fotoganky a na 100% nemá ošetrenú licenciu. Viac na tému tvorby firemných lôg som písal aj v inom článku. Zaoberám sa v ňom tým, či firma potrebuje logo a aké. Prípadne si pozrite článok o tom, ako sa v niektorých prípadoch dá využiť akvarelový obraz pre originálne logo.

Také "logo" sa dá vyrobiť do 5 minút a ak si ho niekto kúpi za bratku 5 eur, tak na chvíľu obaja môžu mať pocit, že ide o situáciu win-win.

Na tomto príklade ilustrujem, že veľa mikropracovných služieb je práve tohto charakteru.

  1. Zbúcha sa narýchlo nejaký výsledok.
  2. Laik ho prevezme a stačí mu to. 

V ďaľšom texte sa teraz poďme pozrieť, prečo to tak je. Prečo v oblasti mikropráce zvyčajne nenájdete naozaj prvotriednych profesionálov. 

Masívny tlak na cenotvorbu

Pozrite si tieto tri ponuky:

  • Spravím vám profesionálne logo za 3 eurá.
  • Spravím vám profesionálne logo za 20 eur.
  • Spravím vám profesionálne logo za 300 eur.

Ktorú ponuku si vyberiete? Najjednoduchšie je škrtnúť lacných a najdrahších. Ale nemusí to nutne znamenať, že tak vyberiete najlepšieho dodávateľa. Spraviť dobré logo je zvyčajne práca na desiatky hodín konzultácií a práce.

Viem. Sú logá, ktoré vzniknú narýchlo a môžu perfektne fungovať.

Za 5 eur zvyčajne dostanete niečo prefabrikované a bez ošetrených autorských práv. Nič vám nebráni osloviť tak 20 rôznych grafikov o návrh a získate pestrú paletu variant pre rozhodovanie. Taká služba sa jednoducho dá využiť rôznymi spôsobmi. Bodka.

Mierim však inde.

Predajca, ktorý by chcel ponúknuť naozaj prvotriednu službu má vážny problém. Je v jednom výklade s amatérmi, ktorí podlezú cenou a na ukážkových fotkách majú často krásne (cudzie) logá. 

Problém číslo 1: je ťažké nastaviť vyššiu cenu

Dosť pravdepodobne si u vás službu nikto neobjedná, ak bude drahá. Nie je priestor na to prezentovať svoju ponuku. Na propagáciu svojej služby máte povolený priestor možno dva odstavce textu a pár dobre ukrytých fotografií. Nemáte šancu argumentáciou alebo ukážkami dokázať, že vaša ponuka je z prvej ligy. A to degraduje vašu prezentáciu na úroveň všetkých ostatných. Čiže konkurovať môžete skôr cenou ako kvalitou - kvalitu nakupujúci vopred nevidí. No a ak by ste boli hneď ten najslávnejší odborník, v takejto službe ste povinne v anonymite. 

Kým sa budete plaziť po cenovom dne, niečo predáte. Tu však narazíte na problém číslo 2.

Problém číslo 2: povinná anonymita

Tieto mikropracovné portály sú zo svojej povahy extrémne žiarlivé. Dajú vám na komunikáciu s klientom miniatúrne okienko, v ktorom si môžete lakomo vymieňať informácie. Niečo také ako vymeniť si telefón a dohodnúť si podrobnosti rýchlo a vecne - to sa nesmie. 

Môžete si len písať. Aj to je cenzúrované. Mnoho slov je nezmyselne nepovolených. Napríklad akékoľvek čísla. Chápem prečo, ale je to extrémne ťažkopádne.

S klientom sa zle dohodnú podrobnosti. Ak navyše poskytujete marketingovú či SEO službu, tak sa nesmú uvádzať webové adresy. Takže aj to musíte rôzne obchádzať a to tiež zbytočne zdržiava. Navyše riskujete, že vám zrušia konto. 

V podmienkach niektorých týchto služieb dokonca nesmiete mať uvedené svoje skutočné meno v názve svojho profilu, takže keby som si vyrobil  profil Miro Veselý, tak to je porušenie obchodných podmienok. Avšak potom čo službu v úplnej anonymne dodám, tak ja, aj môj dokonale anonymný klient máme k dispozícii svoje úplné a pravdivé fakturačné údaje s menom, adresou... 

Takže chcete s klientom prejsť niekoľko správ = to už ale míňate čas, pretože namiesto operatívneho telefonátu ťukáte správy cez miniatúrne okienko. Samotná mikropráca už je potom samozrejmosťou.  

Problém číslo 3: fragmentácia času

Tento problém som počas testu vnímal ako najvážnejší. Keď dostanem objednávku, je nutné niečo s klientom odkomunikovať.

  1. Klient zvyčajne najskôr napíše len otázku, či viem danú službu dodať v termíne.
  2. Niekedy chce ukážku práce.
  3. Potom napíše čo presne potrebuje, ako si službu predstavuje. 
  4. Potom sa potvrdí upresnené zadanie a môžem pracovať.
  5. Potom službu odovzdám a komunikujeme o podrobnostiach. 

Ak sa to zráta, tak v priemere zaberie aj drobná úloha spolu vyše hodiny práce.

Problémom je, že to nie je sústrednený čas na prácu. Niečo napíšete a kým klient odpíše, musíte robiť niečo iné. Komunikácia totiž nie je chat. Na každú odpoveď musíte čakať vopred neznámy čas. 

Takéto prepínanie sa medzi úlohami je však problém. Odporúčam knihu Hluboká práce, tam je to dobre vyargumentované. 

Ak teda aj samotné komunikovanie okolo mikropráce zaberie dosť času, musíte aj to merať a vnímať ako prácu. Ak teda 20 minút komunikujete o tom, aké logo to má byť, alebo akú SEO stratégiu v návrhu kľúčových slov klient potrebuje, už pracujete. Aj keby vám logo trvalo nakresliť 5 minút, minuli ste pol hodinu.

Pokiaľ to ponúknete za atraktívnych 5 eur, skutočnosť bude celkom iná. To je tiež aj:

Problém číslo 4: keď 5 eur nie je 5 eur. Pre nikoho.

každý portál si strháva percentá. Jeden je o niečo lacnejší. Druhý je drahší a tam to vyzerá takto:

  • Od nakupujúceho berie manipulačný poplatok, takže za službu, ktorá stojí 5 eur zaplatíte ako nakupujúci 6,20 eur. 
  • Kupujúcemu strháva províziu v percentách, takže zo služby za 5 eur dostanete ako predajca 4,10 eur.
  • Na 5 eurovej objednávke teda portál zarobí 2,10 eur.

Poďme sa teraz rozhodnúť, že sa chceme začať živiť týmto spôsobom. 

Je to podobné, ako tu na blogu SME. Článok, ktorý som napísal dnes máte šancu nájsť. No článok napísaný pred pár dňami je zabudnutý. Sú "pred ním" stovky novších článkov.

Problém číslo 5: aby vás našli, musíte zaplatiť

Na Slovensku sú mikropracovné služby pomerne malé, takže zaplatiť nie je úplne nutné. Pri troche šťastia vás nájdu. V zahraničí je taká konkurencia, že zadarmo to nespustíte. Prvý deň po spustení to uvidí pár ľudí a potom už je koniec. Navždy. 

Avšak ak si myslíte, že si zverejníte inzeráty a to stačí, tak na to zabudnite. Buď ich budete "topovať" (platiť, aby boli medzi novými) alebo budete každý deň umelo inzeráty aktualizovať, aby boli medzi novými. Už po nejakom týždni po vašom starom inzeráte nebrechne ani pes.

Ak teda chcete, aby vašu službu niekto medzi stovkami podobných vôbec našiel, musíte platiť.

Platiť za reklamu, aby váš inzerát bol aspoň trocha viditeľný a nezanikol. Problémom je to, že reklama na týždeň vás stojí pár eur, ale nezaručí vám žiadne konkrétne obchodné výsledky. 

Podľa štatistík môže zvýšiť predaj aj o 400%. Lákavé. Takže namiesto jednej objednávky so zárobkom 4,10 za mesiac spravím za mesiac 4 také objednávky? Z toho takmer jednu objednávku spravím zadarmo, aby som tým zaplatil za reklamu? Hmm. 

Problém číslo 6: neľahké sa tak živiť

Predstavme si, že by som sa chcel živiť týmto spôsobom. Koľko bežných 5-eurových objednávok by som musel spraviť? Zostaňme pri zemi. Chcem si za mesiac zarobiť 500 eur. Znamená to, že potrebujem príjem 600 eur, pretože 20% zhltne daň.

Potreboval by som denne spraviť 5 objednávok. Avšak hop! Bez reklamy ma ani nenájdete. Takže tých objednávok musím spraviť aspoň 6 denne. To v praxi bude predstavovať okolo 6 hodín denne (vrátane víkendov). Ten čas sa budem venovať práci a komunikácii s klientami, oprašovanie starých inzerátov, topovaniu.

Inými slovami: za pomerne širokospektrálnu činnosť (samotná práca, marketing, komunikácia, práca s počítačom) dostanem zaplatené toľko, ako za bežnú nekvalifikovanú prácu. 

6 objednávok denne = 180 mesačne. Ak sa však pozriete na profily aktívnych predajcov tak zistíte, že bežne majú okolo 150 až 250 uskutočnených predajov celkovo. Hovorím o takých, čo topujú a predávajú.  

Dosiahnuť nadštandardný obrat už totiž zvyčajne znamená schopnosť práce s marketingom, reklamou. No a ak som už tak šikovný, že si viem zjednať takýto slušný obrat? Potom možno nepotrebujem prostredníka v podobe portálu na mikroprácu, ktorý si strhne provízie za servis a ešte aj za reklamu. 

V praxi odhadujem, že predáte najviac tak 1 zakázku denne. Keby ste na tom zarobili trebárs 10 až 15 eur za jednu, mohol by z toho byť za mesiac celkom príjemný extra príjem popri inom zamestnaní. Otázka však znie, či sa prácou navyše nevzdáte času na regeneráciu alebo sociálny kontakt.

Záver

Mikropráca je veľmi dobrým laboratóriom, v ktorom si začínajúci podnikateľ, asi najčastejšie študent môže naostro skúsiť podnikanie. Po večeroch si môže privyrobiť písaním článkov, kreslením grafiky či pomocou na weboch. Skutočný zisk príde v podobe skúsenosti, praxe a cviku. Tie peniaze čo z toho vylezú sú naozaj skôr tak na kávu, aby vládal viac pracovať (na viac kávy).

Za tých pár hodín mikropráce denne zarobíte pomerne nízku čiastku. Zabijete svoj čas v komunikácii o maličkostiach. V rovnakom čase by ste sústredenou a intenzívnou prácou na riadnom projekte zarobili lepšie. 

Samozrejme, nič vám nebráni ponúknuť tam aj služby vo vyššej cene, trebás za 250 eur za logo. Získať však klienta bude o naozaj veľký kus náročnejšie a zriedkavejšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Mala Slávika aj Miss, teraz Forza končí. Aký bol jej príbeh?

Produkčný dom má finančné problémy.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Tajní mali o únose informovať, prezident o ničom nevie

Tajní si údajne splnili povinnosť. Akú?

Stĺpček Petra Schutza

Ak môže krachnúť Forza, v šoubiznise nemá isté nikto nič

Kováčikova firma „obhospodarovala“ najlukratívnejšie eventy,


Už ste čítali?