Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Nie, radšej knihu - ako sa robí replika plagátu? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Prepáčte, pán Veselý, ale...

...asi ma klame zrak. V článku píšete, citujem Vás:
"Za socializmu sa s písmom pracovalo trocha inak ako dnes. Používal sa buď Propisot, alebo rôzne pokútne získané vzorkovníky písma. Tie sa..."
Prepáčte, ale aké "pokútne získané vzorkovníky písma" máte na msli? A odkiaľ boli "pokútne získavané" - prezraďte!
1. Propisot sa používal pre rýchle, praktické aj pohodlné popisovanie napríklad zložiek - "fasciklov" s dokumentami, na označovanie technických výkresov, v kanceláriách a podobne.
2. V klasických tlačiarňach - kde sa tlačili aj letáky, plagáty a rôzne podobné tlačoviny, sa používalo alebo strojovo sádzané písmo (normované rôzne typy) alebo ručne sádzané písmo - opäť rôzne typy, veľkosti. Ďalšie široké možnosti poskytovala príprava na ofsetovú tlač.
3. Veľmi veľa typov písma bolo vytvorených špeciálne grafikmi alebo výtvarníkmi účelovo - na tvorbu plagátov, obálok kníh, propagačných letákov a tak ďalej.
Československá grafika - hlavne plagátová a grafika obalov kníh - bola na vysokej umeleckej i grafickej úrovni, dosahovala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí, vrátane západného.
Takže Vaše "pokútnosti" sa zakladajú na nepravde.
 

No,

neviem či ste ho zle nepochopili. Myslím, že autor hovoril o praxi v domácich podmienkach, čiže v amatérskych...
 

 

zas zasvatene pises o niecom, o com nemas ani paru, ty bruk miesok.
vzorkovniky a sablony sa ziskavali tak, ze ich niekto doviezol zo zapadneho zahranicia a tie sa potom kopirovali a robili sa odliatky sablon. ak si chcel mat nieco ine. a teda rozhodne sa pre kadejaku drobotinu nevymyslal novy font.
 

 

Ja som odchovanes strednej školy a tam nás učili tak ako som popísal. Ukazovali nám to aj profesori, ktorí vyrávali napríklad obaly na LP, alebo knižné obaly.

Jasné, tlačiarne mali trocha iné možnosti, ale do nich sa normálne nedostal hocikto. Režim sa snažil obmedziť prístup ľudí k prostriedkom množenia textu.

Vzorníky tak ako píše zettameter sa nachádzali v prepašovaných knihách a prefocovalo sa to na veľký formát, ideálne doskovým prístrojom a potom 1:1 vo vákuovom ráme sa vyrobila perfekt kópia.

Nikde som nenalísal, že grafika u nás bola na zlej úrpvni.
 

Ďakujem za reakciu, pán Veselý,...

...v mojom prvom aj v tomto príspevku do diskusie vychádzam z osobnej praxe a z osobných skúseností.
Pred rokom 1990 som dosť dlhú dobu pracoval v tlačiarňach a súčasne som od konca sedemdesiatych rokov často robil návrhy hlavne na rôzne plagáty, pozvánky a na grafiku bulletinov, napríklad pre divadelné súbory. Návrhy som potom realizoval do finálnej podoby tlače v tlačiarňach.
Išlo o klasické veľké a veľmi dobre vybavené tlačiarne (fungujú dodnes), kde sa tlačilo všetko: od vizitiek cez plagáty a časopisy až po knihy, brožúry a pod.
Pri rôznej tlači sa využívalo alebo ručne sádzané písmo, alebo strojovo sádzané písmo, prípadne kombinácie týchto písiem - hlavne pri merkantilovej tlači, kde sa tlačilo len niekoľko kusov tlače, prípadne pár desiatok, do stovky alebo dvestovky kusov nákladu: parte, vizitky, svadobné oznámenia, pozvania k svadobným stolom, plagáty, letáky, propagačná grafika a pod. Nikdy sa pri tom nepoužívali nejaké "pokútne získané vzorkovníky písma," už aj preto, lebo v tlačiarňach boli vlastné, oficiálne vzorkovníky písma, o. i. zodpovedajúceho aj príslušným technickým normám.
Do tlačiarní mala prístup široká verejnosť a kto chcel, mohol si zadať objednávky na vytlačenie toho, čo potreboval - hlavne išlo o merkantilovú tlač (parte, vizitky, oznámenia...) ale aj o tlač plagátov, propagačných materiálov. V tlačiarňach nebolo žiadne "ideologické oddelenie," ktoré by tlač schvaľovalo podľa obsahu a pod. Všetko išlo klasicky formou objednania a platby v hotovosti alebo na faktúru. Stávalo sa aj to, že sme "načierno" tlačili nejaké z vtedajšieho pohľadu nelegálne tlače - hlavne v novembri 1989 a krátko po ňom.
Iná situácia bola vtedy, ak sa niekto rozhodol, že si spraví svojpomocne doma nejaký plagát alebo pozvánku a pod. Vtedy mohol využiť Propisot - ak sa k nemu dostal, pretože, ale v tom som si nie istý, Propisot sa voľne nepredával. Tzv. protištátne dokumenty (napr. 2 000 slov, Charta 77 a pod.) sa jednoducho prepisovali cez kopírovacie papiere písacím strojom, v prípade šťastia sa rozmnožovali na cyklostyloch pomocou rozmnožovacích blán - ale zohnať tieto blany bolo ťažké, pretože boli evidované a aj ich výdaj podliehal evidencii.
Rôzne kopírky alebo kopírovacie služby pred rokom 1990 prakticky neexistovali v zmysle širokej verejnej dostupnosti. Takže ak si niekto spravil doma plagát s písmom z Propisotu alebo s písmenami, povystríhanými z novín a časopisov - nemal ho kde rozmnožovať, "prefotiť." Mohol to ale spraviť legálne v tlačiarňach.
Ak teda píšete o domácej várobe napr. plagátov, v podmienkach "na kolene," máte v istom slova zmysle pravdu.
 

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 

 

Dakujem Vam za hodnotny prispevok do disusie.
Sudruh grafoman Chien, treba este pridat a viac a viac pisat... Ved Vy to potom v dalsich dvadsiatich grafomanskych vygrckoch vysvetlite ako ste to mysleli a ako ste to nemysleli. Vsetci su blbi a nechapavi, len sudruh Monsieur je eroplan.
 
Hodnoť

 

Celkom vám to pristane na tom plagáte, pán Veselý.
 


Najčítanejšie


  1. Miroslav Babič: Ako to bolo s nákupom rúšok pre Bratislavu cez Team Vallo? 9 326
  2. Július Kovács: Borisko. 7 336
  3. Július Kovács: Mohamedán Boris nahradil kapitána Andreja 3 316
  4. Zlatý fond denníka SME: Literárny génius, ktorého obdivoval americký prezident 3 113
  5. Július Kovács: Kto bráni zatknutiu Fica a propaguje Smer? Že by Kollár? 2 482
  6. Rudolf Pado: Matovič – namiesto štátnika máme hysterika 2 227
  7. Marian Letko: Psychopat zostane psychopatom, aj keď robí v SAV 1 844
  8. Juraj Štubniak: Otázky na pána premiéra 1. 1 822
  9. Stanislav Martinčko: Ako si žijú „dediči“ P. Pašku? 1 815
  10. Martina Paulenová: Vedľajšie účinky prvého očkovania 1 694

Rebríčky článkov


  1. Igor Guriš: Poznámky laika - ekonomika vs život
  2. Peter Ďuroška: Veľkonočné zamyslenie - Kristus zaklopal aj na dvere tvojho srdca
  3. Roman Hutira: Zhypnotizovaný Blaváci zmizli z Blavy.
  4. Viktória Nováková: Nádej
  5. Ľuboš Dobrota: Ján Literát z Madočian – geniálny falšovateľ, ktorého ani Kočner neprekonal.
  6. Vladimír Krátky: Plačem za Andrejom Dankom !
  7. Dušan Seberíni: Ešte je čas
  8. Viliam Majda: Pokračovanie Druhý dôvod problémov ŽSR
  9. Marian Letko: Psychopat zostane psychopatom, aj keď robí v SAV
  10. Tomáš Kopecký: Kto nepribral počas karantény ani jedno kg, nech prvý hodí toaleťákom (a čo na to klíma?)


Už ste čítali?